Voľné ráno, nové čaje a teplé počasie nás  dnes ráno vyhnali na vyhľadávané jazero Draždiak, aby sme pri vode privítali deň. Na programe boli dve japonské krásky - Kabuse Yabukita Midori special a Shincha Gin, obidve z prvých zberov roku 2010.

Petržalské jazero Veľký Draždiak vzniklo umelo, keď sa začiatkom 80. rokov v budovateľských časoch pôvodné štrkovisko zaplnilo spodnou vodou. Odvtedy je, hlavne v letných mesiacoch, cez deň hojne navštevované všetkými spoločenskými vrstvami, večer zaplavené rôznymi žánrami reprodukovanej aj živej hudby, od hroznej, cez strašnú až po naozaj neznesiteľnú. Z biochemického hľadiska patrí medzi najčistejšie bratislavské vodné plochy a ten, komu sa chce skoro ráno vstávať, je odmenený priezračnou vodou a zvedavými kŕdľami labutí.

O siedmej ráno sa stretávame s horúcou vodou v termoskách a cestovným kyusu pri brehu.Vybrali sme dva skvelé japonské čaje - v letnom období zvlášť japoňáky skvelo chladia a okrem toho, svojou typickou arómou sú v harmónii s každou vodnou plochou.

Kabuse Yabukita Midori special, 2010

Čaj máme z Tealandu. Podľa popisu pochádza z kultivaru Yabukita, pestovaného v oblasti Shizuoka. 10 dní pred zberom boli lístky zatienené.

Snažíme sa dodržať predpísanú teplotu 65-70 stupňov, zisťujeme však, že teplomer kupovaný u nemenovaného predajcu čajov so stánkami vo všetkých hypermarketoch ukazuje teplotu cca o 15-20 stupňov mimo. Po cca. 50 sekundách je hneď prvý nálev nádherne smaragdovo zelený. Podobne je na tom druhý aj tretí. Chuťou čaj pripomína čerstvý hrach, je skôr suchý ako sladký. Necítiť však žiadnu pachuť ani zvieravosť.  Odporúčam každému, kto podobne ako ja má rád chuť, ktorú na anglicky hovoriacich blogoch opisujú ako "vegetal".

Marukyu-Koyamaen: Shincha Gin, 2010

Od tohto japonského výrobcu som videl v našich končinách dve shinche: Gin ("strieborná") a vyššia trieda Kin ("zlatá"). Podľa maďarského predajcu Japantea.hu pochádza Gin z prvého zberu mladých lístkov senche, zatiaľčo Kin je z kríkov určených pre Gyokuro. U nás na Slovensku má tieto shinche v ponuke Teatrade.

Čaj je veľmi pekne zabalený, v balení nájdeme okrem hermeticky uzavretého vrecka s lístkami aj návod na použitie, niečo, čo odhadujem ako certifikát kvality a informačnú brožúrku o Marukyu Koyamaen. Lístky sú sýto zelené a lesklé, výrobca si na výbere určite dal záležať.

Pri zalievaní používame teplejšiu vodu, ako pri kabuse - asi 80 stupňov. Aj pri tomto čaji je nálev krásny, trochu olejovitý, sýto žltozelený. Chuťovo je ale odlišný - cítim niečo, na čo som zvyknutý pri gyokuro. NIečo, čo by som opísal ako slanosladká polievková chuť so zvláštnymi tónmi, ktoré neviem zaradiť. Odvážim sa povedať, že práve toto je umami, aj keď možno budem v diskusii za to rozbitý :).

Na ochutnávke u Veselého slona som mal možnosť ochutnať aj vznešenejšiu "sestru" tejto shinche - Kin. Bolo vidieť, že výrobca starostlivo vyberal lístky, estetický zážitok bol ešte silnejší ako pri Gin. Pri Kin je chuť umami ešte výraznejšia. My však nebudeme  žiadni čajoví snobi, aspoň dnes nie. Aj Gin je pre nás dostatočne zaujímavým a príjemným chuťovým zážitkom.

Toľko letný pozdrav návštevníkom e-čajovne z romantickej bratislavskej Petržalky a kultového jazera Draždiak.