Nedávno som zistil, že odkedy robím v čajovni, tak moje pitie čaju sa obmedzilo na rýchly nálev medzi objednávkami. A aj keď som doma, tak je buď príliš neskoro, alebo je to len čajovanie sprevádzajúce iné činnosti. Uvedomil som si, že Tea-Time, aj keď čaju rozhodne nevypijem málo, sa už pekne dlho nekonal.  Tak ma teda napadla spásonosná myšlienka, že si na dovolenku zoberiem čajové náčinie. 

Prvá príležitosť sa naskytla deň po príchode. Vonku nádherné pobúrkové počasie a ja som si vyhliadol pekne situovaný machom obrastený kamenný múrik. Vytiahnem chavan, ďalšie nástroje na matchu a ide sa na to. Pripravoval som Matchu Wako od Marukyu Konyamaen z Uji.  Dve naberačky chashaku, cca. 80 stupňová voda a šľahať. Jedná sa o výbornú usuchu, ale na prípravu na spôsob koicha by bola trochu trpká. Chuť  hladká, do orieškova a s veľmi dlhým dozvukom.

Na druhé dokumentované čajovanie som sa vybral o siedmej ráno do lesa.  Po krátkej prechádzke a hľadaní som objavil vyčnievajúci balvan, ktorý bol ako stvorený na čajovačku. Pripravil som Senchu Tsuyuhikari z oblasti Shizuoka.  Cca. 6-7g do 150ml kyusu, prvý nálev 75 stupňovou vodou na 50 sekúnd.  Druhý 70°C a 10s, tretí 70°C a minútu. Chuťovo by som túto senchu zaradil ako „suchú“ , to znamená že nedominuje sladkosť, ale skôr akási mliečnosť. Rozhodne jej však nechýba plnosť chuti.

Miesto na posledné dokumentované čajovanie som vybral breh lesného potôčika. Oku lahodiaca scenéria znova umocnila chuť dobrého čaju, aj keď ma trochu viac zlákala na fotenie a tak som sa pre dobrú fotku skoro zrúbal do potoka.  Pripravoval som Karigane Sakuraba,  pochádzajúci zo Shizukoky, kultivaru Yabukita a je ovoňaná lístkami sakury. Podľa dodávateľa ide o mix čaju z Ichibancha 2010 a čaju z roku 2009. Prvý nálev 80°C 50s, druhý 80°C 15s a tretí 85°C a minúta lúhovania.  Čaj je skôr jemnejšej chuti,  s jemným neinvazívnym tónom sakury, presne takto má podľa mňa chutiť ovoňaný čaj.

 Dúfam, že som vám poskytol inšpiráciu na čajovanie v prírode a tiež sa podelíte o fotky.