Dnes som si prvý krát pripravil Bai Lin (Biely Nefrit), veľmi precízne vyrobený čínsky červený (čierny) čaj. Ale ako to všetko vlastne bolo.

Minulý týždeň som strávil v Prahe na školení, tak som využil príležitosť a stretol sa s pánom Prachařom, majiteľom obchodu (s) čajom Longfeng. Aj keď som mal extrémne málo času - bolo to posledný deň a kolegovia už veľmi-veľmi chceli ísť domov - stihli sme aj sa aj trochu porozprávať a ja som odchádzal obťažkaný veľkou taškou s nákupom - rôznymi čajmi a čajovými vzorkami, ako aj s dobrým pocitom zo stretnutia s naozajstným znalcom čaju.

Medzi čajmi čo som kúpil je aj niekoľko červených čínskych čajov. Už dlho som ich nepil a zmena mi neuškodí. A aký je Bai Lin?

O kvalite čaju vypovedajú už suché listy - sú dlhé a pokryté hustými svetlohnedými chĺpkami, takže pripomínajú miniatúrnych jazvečíkov usalašených v pelechu. Vôňa, ktorú vydávajú je intenzívna, sladká, pripomína mi karamel.

Keďže ide o ručne vyrábaný čaj, volím prípravu štýlom gong-fu. Jedna z mojich prvých yixingových konvičiek z kvalitnej hliny zi-sha, používam ju už ôsmy rok. Na približne 150 ml si dávam 4 gramy čaju. Mohol by som aj viac, ale červený čaj nemám rád príliš intenzívny.

Nálev má intenzívnu červenohnedú farbu, je absolútne číry a vydáva silnú sladkú vôňu. Už viem, prečo nepijem tak často čínske červené čaje – sú na mňa až moc sladké, podobne ako tokajské víno. Nevadí, poďme piť. Chuť čaju je sladká, karamel sa mieša s jemnou ovocnou príchuťou, plná chuť zostáva v ústach aj po dopití. Dlho som rozmýšľal, čo mi pripomína – určite poznáte ten pocit, keď máte niečo na jazyku (teraz som to mal doslova na jazyku) a neviete to správne pomenovať.

Nakoniec som na to došiel, podobnú chuť zanecháva na jazyku kvalitná tmavá čokoláda (žiadna Milka). Aftertaste zostáva pomerne dlho. Rozhodne ide o skvelý čaj, na ktorý si treba nájsť, neoplatí sa ho len rýchlo vypiť, skutočnú kvalitu treba vychutnať. A hoci aj s dobrou tmavou čokoládou.